1
Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.
2
Nebesia rozprávajú slávu silného Boha, a dielo jeho rúk oznamuje obloha.
3
Deň dňu hovorí slovo, a noc noci povedá známosť.
4
Nieto reči ani nieto slov, aby nebolo čuť ich hlasu.
5
Ich správa vyšla na celú zem a ich mluva až na koniec okruhu sveta. Slncu postavil na nich stán.
6
A ono vychádza jako ženích zpod svojho baldachína; raduje sa jako hrdina majúc bežať cestou.
7
Od jedného konca nebies je jeho východ a na ich druhom konci jeho západ, a nieto ničoho, čo by sa mohlo ukryť pred jeho horúčosťou.
8
Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvujúci dušu; svedoctvo Hospodinovo verné, ktoré robí prostého múdrym.
9
Ustanovenia Hospodinove sú priame, obveseľujúce srdce; prikázanie Hospodinovo je čisté, osvecujúce oči.
10
Bázeň Hospodinova je čistá a stojí na veky; súdy Hospodinove sú pravda, a všetky, koľko ich je, sú spravedlivé.
11
Žiadúcnejšie sú nad zlato a nad množstvo rýdzeho zlata; sladšie sú ako med, a ako med, tečúci z plástov.
12
Aj tvoj služobník je osvecovaný nimi, a v ich zachovávaní je veliká odplata.
13
Lež kto porozumie poblúdeniam? A preto i od tajných ma očisti.
14
Aj od spupných zdrž svojho služobníka, aby nepanovaly nado mnou; vtedy budem dokonalý a očistený od veľkého previnenia.
15
Nech sú príjemné slová mojich úst a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj vykupiteľu!
