1
Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemá holubica ďalekých krajov. Zlatý žalm Dávidov, keď ho boli jali Filištíni v Gáte.
2
Zmiluj sa nado mnou, ó, Bože, lebo človek dychtí po mne, aby ma pohltil, bojujúci tlačí ma každý deň.
3
Moji čihajúci protivníci dychtia každého dňa, aby ma pohltili, lebo je mnoho tých, ktorí bojujú proti mne, ty, vysoký Bože!
4
V deň, ktorý sa bojím, ja sa nadejem na teba.
5
Bohom sa budem chváliť, jeho slovom; na Boha sa nadejem; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť telo?
6
Každého dňa prekrúcajú moje slová. Každá ich myšlienka o mne cieli na zlé.
7
Schádzajú sa, skrývajú sa, strežú moje päty, jako keď čakali na moju dušu.
8
Či za to, že páchajú neprávosť, by mali uniknúť? Svrhni dolu takých ľudí, Bože, vo svojom hneve!
9
Ty si počítal, koľko ráz som sa musel potulovať na úteku. Sober moje slzy do svojej nádoby; lebo či azda nie sú zapísané v tvojej knihe?
10
Vtedy sa moji nepriatelia obrátia zpät, v deň, keď budem volať. Lebo to jedno viem - že mám Boha!
11
Bohom sa budem chváliť, jeho slovom. Hospodinom sa budem chváliť, jeho slovom.
12
Na Boha sa nadejem, nebudem sa báť; čo mi môže urobiť človek?!
13
Mám na sebe, Bože, tebe dané sľuby; zaplatím ti obeti chvály,
14
lebo si vytrhol moju dušu zo smrti. A či si nezachránil mojich nôh od poklesnutia nato, aby som chodil pred Bohom vo svetle života?!!
