1
Pieseň. Žalm synov Kórachových. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemoc pokoriť. Vyučujúci Hémana Ezrachitského.
2
Hospodine, Bože môjho spasenia, vodne i vnoci kričím pred tebou.
3
Prosím, nech prijde moja modlitba pred tvoju tvár! Nakloň svoje ucho k môjmu volaniu!
4
Lebo moja duša sa nasýtila rôzneho zlého, a môj život sa priblížil ríši smrti.
5
Počítaný som medzi tých, ktorí sostupujú do jamy; som ako muž bez vlády.
6
Pohodený som medzi mŕtvych; som ako pobití, ležiaci v hrobe, na ktorých sa už viacej nerozpomenieš, a ktorí sú vyťatí od tvojej ruky.
7
Položil si ma do najhlbšej jamy, do tmavých miest v hlbinách.
8
Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah.
9
Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôžem vyjsť.
10
Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, každý deň; vystieram k tebe svoje ruky.
11
Či asnáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah.
12
Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí?
13
Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia?
14
Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba.
15
Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár?
16
Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný.
17
Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia.
18
Obkľučuje ma to všetko každý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa.
19
Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.
