1
Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,
2
poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,
3
dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,
4
dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.
5
Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.
6
Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.
7
Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.
8
Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.
9
Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.
10
Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!
11
Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;
12
pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;
13
najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.
14
Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.
15
Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!
16
Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.
17
Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.
18
Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.
19
Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.
20
Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.
21
Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:
22
Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?
23
Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!
24
No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;
25
ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,
26
preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;
27
keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.
28
Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,
29
zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;
30
nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,
31
a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.
32
Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.
33
Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.
