1
Upraviť myšlienky srdca je vecou človeka, ale od Hospodina je odpoveď jazyka.
2
Všetky cesty človeka sú čistými v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje duchov, je Hospodin.
3
Uvaľ na Hospodina svoje diela, a tvoje myšlienky budú stáť pevne.
4
Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.
5
Ohavnosťou je Hospodinovi každý vysokomyseľného srdca; keby si hneď vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu.
6
Milosťou a pravdou sa pokrýva neprávosť, a v bázni Hospodinovej leží múdrosť a sila odstúpiť od zlého.
7
Keď sa ľúbia Hospodinovi cesty človeka, upokojuje i jeho nepriateľov naproti nemu.
8
Lepšie málo v spravedlivosti ako množstvo dôchodkov v nespravedlivosti.
9
Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok.
10
Výpoveď Božia je na rtoch kráľových; preto v súde nech sa neprehrešia jeho ústa!
11
Váha a spravedlivé vážky sú Hospodinove; všetky kamene závažia sú jeho dielom.
12
Ohavnosťou je kráľom činiť bezbožnosť, lebo spravedlivosťou stojí pevne trón.
13
Záľubou kráľov sú rty spravedlivosti, a toho, kto hovorí pravdu, milujú.
14
Prudký hnev kráľov hotoví poslovia smrti; ale múdry muž ho mieri.
15
Vo svetle tvári kráľovej je život, a jeho láskavosť je ako oblak jarného dažďa.
16
Nadobudnúť múdrosti, oj, o koľko je to lepšie ako zlato! A nadobudnúť rozumnosti je výbornejšie nad striebro.
17
Hradskou cestou úprimných je odstúpiť od zlého; ten, kto ostríha svoju dušu, strežie svoju cestu.
18
Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovania sa ducha.
19
Lepšie je byť poníženého ducha s pokornými ako deliť korisť s pyšnými.
20
Ten, kto pozoruje na slovo, najde dobré, a ten, kto sa nadeje na Hospodina, je blahoslavený.
21
Ten, kto je múdreho srdca, volá sa rozumný, a sladkosť rtov pridáva naučenia.
22
Rozum je prameňom života tým, ktorí ho majú; ale kázňou bláznov je bláznovstvo.
23
Srdce múdreho spravuje rozumne jeho ústa a na jeho rty pridáva naučenia.
24
Plástom medu sú ľúbezné reči, sladkosťou duši a lekárstvom kosti.
25
Niektorá cesta je priamou pred človekom; ale jej koniec cestami smrti.
26
Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého človeka pobádajú jeho ústa.
27
Nešľachetný muž beliálov kope zlé, a na jeho rtoch je niečo jako spaľujúci oheň.
28
Prevrátený človek rozsieva svár, a pletichár rozlučuje priateľov.
29
Ukrutný človek mámi a zvádza svojho blížneho a vedie ho cestou nie dobrou.
30
Zažmuruje svoje oči vymýšľajúc všelijakú prevrátenosť, svierajúc svoje rty vykonáva zlé.
31
Ozdobnou korunou sú šediny; najde sa na ceste spravedlivosti.
32
Lepší ten, kto je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zaujal mesto.
33
Los sa hodí do lona; ale od Hospodina je všetok jeho súd.
