1
Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi.
2
Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie.
3
Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje,
4
a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym.
5
Múdry muž je silný, a človek známosti upevňuje moc.
6
Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo množstve radcov.
7
Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst.
8
Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným.
9
Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač.
10
Ak budeš malátny v deň súženia, obmedzená bude tvoja sila.
11
Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdržal?
12
Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku.
13
Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu.
14
Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vyťaté.
15
Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji.
16
Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom.
17
Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce,
18
aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.
19
Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezbožným.
20
Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezbožných zhasne.
21
Boj sa Hospodina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť.
22
Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?!
23
I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre.
24
Kto hovorí bezbožnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy.
25
Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého.
26
Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová.
27
Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom.
28
Nebuď svedkom proti svojmu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami?
29
Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku.
30
Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu.
31
A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená.
32
A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie.
33
Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si,
34
a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.
