1
A stalo sa, keď dokončil Ježiš tie slová, že sa sobral z Galilee a prišiel do Judského kraja za Jordánom.
2
A išly za ním mnohé zástupy a uzdravoval ich tam.
3
A pristúpili k nemu farizeovia pokúšajúc ho a hovorili: Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu?
4
A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muža a ženu
5
a povedal: Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jedno telo?
6
Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!
7
A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju?
8
Povedal im: Mojžiš vám dovolil pre tvrdosť vášho srdca prepustiť vaše ženy, ale od počiatku nebolo tak.
9
A hovorím vám, že ktokoľvek by prepustil svoju ženu pre inú príčinu ako pre smilstvo a vzal by si za ženu inú, cudzoloží, a ten, ktorý si vezme za ženu prepustenú, cudzoloží.
10
Vtedy mu povedali jeho učeníci: Jestli je taká vec človeka so ženou, tak nie je dobre oženiť sa.
11
A on im povedal: Nie všetci chápu to slovo, ale iba tí, ktorým je to dané.
12
Lebo sú panenci, ktorí sa tak narodili z materinského života, a sú panenci, ktorých ľudia učinili panencami, a zase sú panenci, ktorí sa sami pre nebeské kráľovstvo učinili panencami. Kto môže pochopiť, nech pochopí!
13
Vtedy mu priniesli dieťatká, aby na ne vzkladal ruky a modlil sa nad nimi, a učeníci im dohovárali za to.
14
Ale Ježiš povedal: Nechajte dieťatká a nebráňte im prijsť ku mne, lebo takých je nebeské kráľovstvo.
15
A keď vzložil na ne ruky, odišiel odtiaľ.
16
A hľa, istý človek pristúpil k nemu a povedal: Dobrý Učiteľu, čo dobrého mám činiť, aby som mal večný život?
17
A on mu riekol: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. A jestli chceš vojsť do života, zachovaj prikázania.
18
A povedal mu: Ktoré? A Ježiš riekol: Nezabiješ, nezcudzoložíš, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva,
19
cti svojho otca i svoju mať a budeš milovať svojho blížneho jako samého seba.
20
Na to mu povedal mládenec: To všetko som zachoval od svojej mladosti, čo mi ešte chýba?
21
Ježiš mu povedal: Ak chceš byť dokonalý, iď, predaj svoj majetok a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!
22
Ale keď počul mládenec to slovo, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku.
23
A Ježiš povedal svojim učeníkom: Ameň vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.
24
A zase vám hovorím, že ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho než bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.
25
Keď to počuli jeho učeníci, náramne žasli a hovorili: Kto potom môže byť spasený?
26
Ale Ježiš pozrel na nich a povedal im: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.
27
Vtedy odpovedal Peter a riekol mu: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou, čo tedy bude nám?
28
A Ježiš im povedal: Ameň vám hovorím, že vy, ktorí ste ma nasledovali, v znovazrodení, keď sadne Syn človeka na tróne svojej slávy, sadnete si aj vy na dvanástich trónoch súdiac dvanásť pokolení Izraelových,
29
A každý, kto opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo manželku alebo deti alebo polia pre moje meno, dostane mnohonásobne viac a večný život obdrží dedične.
30
Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.
