1
Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Bôh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi,
2
ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky,
3
ktorý súc odbleskom jeho slávy a obrazom jeho podstaty a nesúc všetko slovom svojej moci a učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach
4
stanúc sa o toľko výtečnejším od anjelov, o koľko znamenitejšie meno zdedil než oni.
5
Lebo ktorému z anjelov povedal kedy: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil? A zase: Ja mu budem Otcom, a on mi bude Synom?
6
A keď zase uvedie prvorodeného na svet, hovorí: A nech sa mu klaňajú všetci anjelia Boží!
7
A o anjeloch hovorí: Ktorý činí svojich anjelov vetrami a svojich svätoslužobníkov plameňom ohňa.
8
Ale o Synovi hovorí: Tvoj trón, ó, Bože, na vek veku, a berla tvojho kráľovstva berlou priamosti.
9
Miloval si spravedlivosť a nenávidel si neprávosti. Preto ťa pomazal, ó, Bože, tvoj Bôh olejom plesania nad tvojich účastníkov.
10
A ty si, Pane, v počiatkoch založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia.
11
Ony zahynú, ale ty vždy trváš, a všetky zostárnu jako rúcho,
12
a svinieš ich ako plášť, ako rúcho, a budú zmenené. Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.
13
A ktorému z anjelov povedal kedy: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh?
14
Či nie sú všetci svätoslužobnými duchami, posielanými do služby pre tých, ktorí majú zdediť spasenie?
