1
Vidzte, jakú lásku nám dal Otec - aby sme sa volali deťmi Božími, a sme nimi! Preto nás svet nezná, pretože jeho nepoznal.
2
Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je.
3
A každý, kto má túto nádej na neho, očisťuje sa, tak ako je aj on čistý.
4
Každý, kto robí hriech, robí aj proti zákonu, a hriech je prestúpením zákona.
5
A viete, že sa on ukázal nato, aby sňal naše hriechy, a hriechu v ňom niet.
6
Nikto, kto zostáva v ňom, nehreší, a nikto, kto hreší, ho nevidel ani ho nepoznal.
7
Dieťatká, nech vás nikto nezvodí! Ten, kto činí spravedlivosť, je spravedlivý, tak ako je on spravedlivý.
8
Kto robí hriech, je z diabla, lebo diabol hreší od počiatku. Nato sa ukázal Syn Boží, aby zkazil diela diablove.
9
Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí hriechu, lebo jeho semä zostáva v ňom, ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha.
10
Po tom poznať deti Božie a deti diablove. Nikto, kto nečiní spravedlivosť, nie je z Boha, a ten, kto nemiluje svojho brata.
11
Lebo to je tá zvesť, ktorú ste počuli od počiatku, aby sme milovali jeden druhého.
12
Nie tak, ako čo Kain bol z toho zlého a zabil svojho brata. A prečože ho zabil? Preto, že jeho skutky boly zlé a jeho bratove spravedlivé.
13
Nedivte sa, moji bratia, ak vás svet nenávidí.
14
My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Ten, kto nemiluje brata, zostáva v smrti.
15
Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrahom, a viete, že niktorý vrah nemá večného života, zostávajúceho v sebe.
16
Po tom sme poznali lásku Božiu, že on položil za nás svoju dušu. Aj my sme povinní klásť duše za bratov.
17
A kto by mal majetok tohoto sveta a videl by svojho brata, že má nedostatok, a zavrel by pred ním svoje srdce, jako potom zostáva v ňom láska Božia?
18
Moje dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.
19
A po tom známe, že sme z pravdy a upokojíme pred ním svoje srdcia,
20
že keď nás obviňuje naše srdce, že Bôh je väčší, ako je naše srdce, a vie všetko.
21
Milovaní, keď nás neobviňuje naše srdce, máme smelú dôveru k Bohu
22
a všetko, čokoľvek prosíme, berieme od neho, lebo zachovávame jeho prikázania a činíme to, čo je ľúbe pred ním.
23
A toto je to jeho prikázanie: aby sme verili menu jeho Syna, Ježiša Krista, a milovali jedni druhých tak, ako nám dal prikázanie.
24
A ten, kto zachováva jeho prikázania, zostáva v ňom a on tiež v ňom. A po tomto známe, že zostáva v nás - z Ducha, ktorého nám dal.
