1
Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a prečo tí, ktorí ho znajú, nevidia jeho dní?
2
Bezbožníci prenášajú medze, lúpežne zajímajú stádo a pasú.
3
Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy.
4
Vychyľujú chudobných z cesty, a biedni zeme sa musia skrývať všetci dovedna.
5
Hľa, jako divokí osli na púšti vychádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti.
6
Na poli žnú jeho miešaný krm, a paberkujú vinicu bezbožníka.
7
Nahí nocujú, bez rúcha, a nieto prikrytia na zime.
8
Moknú od dažďa vrchov a nemajúc iného útočišťa objímajú skalu.
9
Olupujú sirotu o prsia, a to, čo je na biednom, berú do zálohu,
10
takže musia chodiť nahí, bez odevu, a hladní tí, ktorí nosia snopy.
11
Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu hrozno v prešoch a sú smädní.
12
Ľudia z mesta vzdychajú, a duša ranených volá o pomoc. A Bôh tomu nečiní prietrže.
13
Oni sú z tých, ktorí sa protivia svetlu; neznajú jeho ciest ani nezotrvávajú na jeho chodníkoch.
14
Na úsvite povstáva vrah; zabíja biedneho a chudobného a vnoci je ako zlodej.
15
A oko cudzoložníka striehne na mrak a hovorí: Neuvidí ma oko. A zakrýva tvár.
16
Za tmy podkopáva domy; vodne sa zamykajú; neznajú svetla.
17
Lebo im všetkým dovedna je ráno tôňou smrti, pretože znajú hrôzy temna smrti.
18
Ľahký je na povrchu vody; ich diel je zlorečený na zemi; neobráti sa viacej na cestu viníc.
19
Jako sucho i horúco pohlcujú snežné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia.
20
Zabudne ho život matky; sladnúť bude červom; nebude viacej spomínaný, a tak bude neprávosť zlomená jako strom,
21
ten, kto spása, pohlcuje neplodnú, ktorá nerodí, a vdove nečiní dobrého.
22
A tak zachvacuje mocných vo svojej sile; keď povstane, nikto neverí v život.
23
Bôh mu dáva, aby žil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich cesty.
24
Keď sa povýšia voľačo málo, hneď ich neni, a sú snížení; uchvátení sú jako všetci iní a skosení sú jako vŕšok klasu.
25
A jestli nie je tak, kde kto mi dokáže, že som luhal? A nech obráti moju reč na nič!
