1
A Job odpovedal a riekol:
2
Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!
3
Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.
4
Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šíku proti mne.
5
Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?
6
Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?
7
A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.
8
Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!
9
Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!
10
A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.
11
Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?
12
Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?
13
Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.
14
Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.
15
Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,
16
kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;
17
v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.
18
Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.
19
Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!
20
Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!
21
Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.
22
Či som povedal: Dajte mi?! Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa
23
a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?
24
Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!
25
Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!
26
Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!
27
Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.
28
A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.
29
Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!
30
Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -
