1
Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol:
2
Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor?
3
Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť?
4
Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuž zahnal ich v ruke ich prestúpenia.
5
Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu,
6
keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti.
7
A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi.
8
Lebo nože sa spýtaj drievneho pokolenia a uváž, čo vyzkúmali ich otcovia. -
9
Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -
10
Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca?
11
Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody?
12
Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva.
13
Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie,
14
ktorého dôvera sa odreže, a jeho nádej bude jako dom pavúka.
15
Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí.
16
Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu;
17
na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia.
18
Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa.
19
Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. -
20
Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov,
21
zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním.
22
Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezbožných ľudí nebude.
