1
( Dávidov. ) Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,
2
moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.
3
Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!
4
Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
5
Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.
6
Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!
7
Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov,
8
ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži.
9
Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy,
10
tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča.
11
Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži,
12
aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu;
13
aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.
14
Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach.
15
Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!
