1
Náčelníkovi speváckeho sboru. Synov Kórachových. Žalm.
2
Počujte to, všetky národy; pozorujte ušima, všetci obyvatelia sveta,
3
jako vysokého, tak i nízkeho rodu synovia, všetci dovedna, bohatý aj chudobný!
4
Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.
5
Nakloním svoje ucho k prísloviu; pri harfe započnem svoju hlbokú, umnú reč:
6
Prečo by som sa mal báť vo dňoch zlého? Len keby ma obkľúčila neprávosť mojich pätí. -
7
A nože tí, ktorí sa nadejú na svoju moc a chvália sa svojím veľkým bohatstvom, nech počujú!
8
Nikto nijakým činom nevykúpi brata, nedá Bohu za neho smierneho
9
( Lebo by predrahé bolo výkupné ich duše, a nechal by to na veky! ),
10
aby žil ďalej na večnosť a nevidel porušenia!
11
Lebo vidieť, že i múdri zomierajú, spolu hynú blázon a nesmyselný a svoj majetok zanechávajú iným.
12
Myslia si, že ich domy budú trvať na veky, ich príbytky z pokolenia na pokolenie; nazývajú zeme po svojich menách.
13
Ale človek netrvá vo svojej sláve; je podobný hovädám, ktoré hynú.
14
Tá ich cesta je ich bláznovstvom, a ľudia po nich si ľubujú v ich rečiach. Sélah.
15
Ako ovce budú složení v hrobe; smrť ich spasie, a ráno budú priami panovať nad nimi. A ich obraz? Je na to, aby sa rozpadol v hrobe jako vetché rúcho preč zo svojho vznešeného obydlia.
16
Ale Bôh vykúpi moju dušu z ruky pekla, lebo si ma vezme. Sélah.
17
Neboj sa, keď niekto bohatne, keď sa množí sláva jeho domu!
18
Lebo pri svojej smrti nevezme ničoho z toho; nesostúpi za ním jeho sláva.
19
Lebo žehná svojej duši vo svojom živote. A budú ťa chváliť, keď si budeš hovieť. -
20
Ale keď prijdeš až k pokoleniu jeho otcov, uzrieš, že neuvidia svetla až na večnosť.
21
Človek v sláve, ak tomu nerozumie, podobný je hovädám, ktoré hynú.
