1
Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nezahub! Zlatý žalm Dávidov.
2
Či naozaj budete hovoriť o nemote spravedlivosti? Synovia človeka, súďte spravedlivo!
3
Ale áno, zo srdca robíte neprávosti; vážite v zemi ukrutnosť svojich rúk.
4
Bezbožníci sa uchýlili na cestu neprávosti hneď od života matky; blúdia hneď od narodenia tí, ktorí hovoria lož.
5
Majú v sebe jed, podobný jedu hada. Sú jako jedovatý had hluchý, ktorý si zapcháva ucho,
6
aby nepočul hlasu zaklínačov, hlasu čarodejníka, vycvičeného v čaroch.
7
Bože, povyvaľuj ich zuby v ich ústach, vylám tie črenové zuby mladých ľvov, ó, Hospodine!
8
Nech sa rozlejú ako voda, ktorá sa rozplýva a mizne. A keby niekto z nich natiahol lučište a naložil svoje šípy, nech sú, jako čo by boly porezané!
9
Nech sú jako slimák, ktorý sa rozplýva a ide ta; jako mŕtvy plod ženy, nech tak neuvidia slnka!
10
Prv ako pocítia vaše hrnce horiaci bodliak, nech ho, už či surového a či horúceho, zachváti víchrica!
11
Nech sa raduje spravedlivý, že vidí pomstu a nech umyje svoje nohy v krvi bezbožníka,
12
a nech povie človek, že áno, má spravedlivý z toho užitok, že robí spravedlivo, a že áno, sú Bohovia, ktorí súdia už tu na zemi.
