1
Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,
2
aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.
3
Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.
4
Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.
5
Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.
6
Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.
7
Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.
8
Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,
9
aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;
10
aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.
11
A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso
12
a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!
13
A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.
14
Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.
15
Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.
16
Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?
17
Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.
18
Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.
19
Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.
20
A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?
21
Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.
22
Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.
23
On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.
