1
A Hospodin mi riekol: Ani keby sa postavil Mojžiš alebo Samuel predo mnou, nenaklonila by sa moja duša k tomuto ľudu. Zažeň ich zpred mojej tvári, nech idú ta preč!
2
A stane sa, keď ti povedia: Kam máme ísť? že im povieš: Takto hovorí Hospodin: Kto na smrť, na smrť; kto pod meč, pod meč; kto do hladu, do hladu, a kto v zajatie, v zajatie.
3
A ustanovím nad nimi štyri čeľade trestu, hovorí Hospodin, a to meč zabiť, psov rozvláčiť, nebeské vtáctvo a zemskú zver požrať a zkaziť.
4
A vydám ich za postrk všetkým kráľovstvám zeme pre Manassesa, syna Ezechiášovho, judského kráľa, za to, čo popáchal v Jeruzaleme.
5
Lebo ktože sa zľutuje nad tebou, Jeruzaleme? Alebo kto ťa poľutuje? Alebo kto zahne k tebe, aby sa opýtal, ako sa máš?
6
Ty si zavrhol mňa, hovorí Hospodin, odišiel si zpät. Preto vystriem svoju ruku na teba a zkazím ťa. Ustal som a zunoval ľutovať.
7
Prevejem ich vejačkou cez brány zeme, osirotím a zahubím svoj ľud; nenavrátili sa so svojich ciest.
8
Viacej mi bude jeho vdôv ako piesku morí. Dovediem im, na matku mládenca, zhubcu na poludnie; spôsobím to, aby náhle dopadly na ňu úzkosť a zdesenie.
9
Zomdleje tá, ktorá porodila sedem, vydýchne svoju dušu, jej slnce zajde, kým ešte bude deň, bude sa hanbiť a rumenieť od studu, a to, čo im pozostane, vydám meču pred ich nepriateľmi, hovorí Hospodin.
10
Oj, beda mne, moja matko, že si ma porodila, muža pravoty a muža sváru, s ktorým sa každý pravotí a vadí v celej zemi! Nepožičal som na úžeru, ani nepožičali mne, a jednako mi všetci zlorečia.
11
Hospodin riekol: Istotne ťa posilním na dobré. Istotne spôsobím to, že ťa bude prosiť nepriateľ v čase zla a v čase súženia.
12
Či azda poláme železo železo od severa a oceľ?
13
Tvoje imanie a tvoje poklady dám na lúpež, nie za plat, a to pre všetky tvoje hriechy, a síce po všetkých tvojich končinách.
14
A spôsobím to, aby prešly s tvojimi nepriateľmi do zeme, ktorej neznáš, pretože sa oheň zanietil v mojom hneve, ktorý bude horieť nad vami. -
15
Ty vieš, ó, Hospodine! - Rozpomeň sa na mňa a navštív ma na tých, ktorí ma prenasledujú! Neber ma, podľa svojho zhovievania, preč so sveta! Vedz, že pre teba nesiem pohanu!
16
Kde a kedykoľvek sa našly tvoje slová, zjedol som ich, a tvoje slová mi boly obveselením, a radosťou môjho srdca, pretože je tvoje meno vzývané nado mnou, Hospodine, Bože Zástupov!
17
Nesedávam v shromaždení smejúcich sa veselých ani neplesám; pre tvoju ruku sedávam samotný, lebo si ma naplnil zúrivosťou.
18
Prečo je moja bolesť večná a moja rana od úderu smrteľná, ktorá sa nechce zahojiť? Či mi budeš ako klamlivý potok, ako nie verné vody? -
19
Preto takto hovorí Hospodin: Ak sa navrátiš, i ja ťa navrátim, a budeš stáť pred mojou tvárou, a keď oddelíš drahú vec od ničomnej, budeš ako moje ústa. Nech sa oni navrátia k tebe, ale ty sa nenavrátiš k nim.
20
A dám ťa tomuto ľudu za medený múr ohradný, a budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôžu, lebo ja som s tebou, aby som ťa zachránil a aby som ťa vytrhnul, hovorí Hospodin.
21
A vytrhnem ťa z ruky zlostníkov a vyslobodím ťa z hrsti násilníkov.
