1
A Filištíni sobrali svoje vojská do boja a shromaždili sa pri Sochu, ktoré patrí Júdovi, a položili sa táborom medzi Sochom a medzi Azékou, v Éfes-dammime.
2
A shromaždili sa aj Saul a synovia Izraelovi a položili sa táborom v doline Éla a zriadili sa do boja proti Filištínom.
3
A Filištíni stáli na svahu vrchu z jednej strany, a Izraeliti stáli na svahu vrchu z druhej strany, a dolina bola medzi nimi.
4
A vyšiel súbojník z vojska Filištínov, ktorému bolo meno Goliáš, z Gátu; vysoký bol šesť lakťov a piaď;
5
na hlave mal medenú prilbu a oblečený bol v šupinatom pancieri, ktorý vážil päť tisíc šeklov medi;
6
na svojich nohách mal medené plechovice a medený štít medzi svojimi plecami,
7
a drevo jeho kopije bolo jako tkáčsky návoj, a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa, a ten, ktorý nosil jeho veľký štít, išiel pred ním.
8
A postaviac sa volal na bojové rady Izraelove a vravel im: Načo ste vyšli postaviť sa do boja? Či nie som ja Filištín a vy služobníci Saulovi? Vyberte si muža, ktorý by sišiel ku mne!
9
Ak bude môcť bojovať so mnou a zabije ma, vtedy vám budeme za sluhov, a jestli ja jeho premôžem a zabijem ho, budete vy nám za sluhov a budete nám slúžiť.
10
A krome toho vravel Filištín: Ja som dnes pohanil vojská Izraelove. Nože mi tedy dajte muža, aby sme sa spolu borili!
11
Keď počul Saul a celý Izrael tie slová Filištína, zľakli sa a báli sa veľmi.
12
A tedy Dávid bol synom muža Efraťana, toho z Betlehema Júdovho, ktorému bolo meno Izai a ktorý mal osem synov. A človek žil za dní Saulových a bol už starý, pošlý vekom medzi ľuďmi.
13
A traja najstarší synovia Izaiho odíduc išli tiež za Saulom do boja. A mená jeho troch synov, ktorí boli odišli do boja, boly: Eliáb, prvorodený, a prvý po ňom Abinadáb a druhý Šamma.
14
Dávid bol najmladší. A teda tí traja najstarší išli za Saulom.
15
A Dávid odchádzaval a vše sa vrátil od Saula zase pásť ovce svojho otca do Betlehema.
16
A Filištín prichádzaval blízko skoro za rána a večer a postavoval sa tak štyridsať dní.
17
A Izai povedal Dávidovi, svojmu synovi: Nože vezmi pre svojich bratov efu tohoto praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora za svojimi bratmi.
18
A týchto desať čerstvých syrcov zanesieš veliteľovi ich tisíca a navštíviš svojich bratov a zvieš, ako sa majú, a vezmeš ich záloh.
19
Medzitým Saul aj oni i všetci mužovia Izraelovi boli v doline Éla bojujúc s Filištínmi.
20
Vtedy vstal Dávid skoro ráno a sveriac stádo na strážneho vzal a išiel, tak ako mu prikázal Izai, a prišiel až k vozom a k vojsku, ktoré práve vychádzalo do šíku a kričalo do boja.
21
A postavil sa do šíku Izrael i Filištíni, šík proti šíku.
22
Tu zanechal Dávid veci, ktoré složil so seba, pri tom, ktorý strážil batožinu, a bežal do vojska, pripraveného do boja. A prijdúc ta pýtal sa svojich bratov, ako sa majú?
23
Ale kým on hovoril s nimi, tu hľa, prichádzal hore postredný súbojník, Goliáš Filištínsky menom, z Gátu, z bojovných radov Filištínov a zase hovoril slová jako tamtie, a Dávid to počul.
24
A všetci mužovia Izraelovi, keď uvideli muža, utekali pred ním a báli sa veľmi.
25
A mužovia Izraelovi vraveli medzi sebou: Či ste videli muža, ktorý to išiel sem hore? Lebo nato chodí sem hore, aby hanobil Izraela. A preto muža, ktorý by ho zabil, obohatí kráľ veľkým bohatstvom a dá mu svoju dcéru za ženu a učiní dom jeho otca slobodným v Izraelovi.
26
Na to riekol Dávid mužom, ktorí stáli pri ňom, a povedal: Čože sa to učiní mužovi, ktorý zabije tohoto Filištína a sníme pohanu s Izraela? Lebo ktože je ten neobrezaný Filištín, že uvodí pohanu na vojská živého Boha?
27
A ľud mu odpovedal tie isté slová a riekol: Tak sa učiní mužovi, ktorý ho zabije.
28
Ale počul to Eliáb, jeho najstarší brat, keď hovoril s mužmi, a nahneval sa na Dávida a povedal: Prečo si sišiel sem? A na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Ja znám tvoju pýchu a zlobu tvojho srdca, lebo si nato prišiel sem dolu, aby si videl bitku.
29
A Dávid riekol: Čože som teraz urobil? Či mi nebolo rozkázané?
30
A Dávid obrátiac sa od neho k inému, pýtal sa to isté. A ľud mu odpovedal zase tak ako prv.
31
A keď počuli ľudia slová, ktoré hovoril Dávid, oznámili to Saulovi, ktorý ho povolal k sebe.
32
A Dávid riekol Saulovi: Nech sa neľaká srdce človeka pre neho; tvoj služobník pojde a bude bojovať s tým Filištínom.
33
Na to povedal Saul Dávidovi: Nebudeš môcť ísť proti tomu Filištínovi, aby si bojoval s ním, lebo ty si iba mládenček, a on je bojovník od svojej mladosti.
34
Ale Dávid odpovedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom svojho otca pri drobnom stáde, a keď prišiel lev alebo medveď a niesol preč nejaké dobytča, ovcu alebo kozu, zo stáda,
35
vyšiel som za ním a bil som ho a tak som vytrhol z jeho tlamy. A keď sa oboril na mňa, chytil som ho za jeho bradu a bil som ho dotiaľ, dokiaľ som ho nezabil.
36
I ľva i medveďa zabil tvoj služobník, a ten neobrezaný Filištín bude jako jeden z nich, pretože hanobil vojská živého Boha.
37
A ešte povedal Dávid: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci ľva a z moci medveďa, on ma vytrhne i z ruky tohoto Filištína. Na to povedal Saul Dávidovi: Iď, a Hospodin bude s tebou:
38
Vtedy obliekol Saul Dávida do svojich šiat, dal medenú prilbu na jeho hlavu a dal ho obliecť do panciera.
39
A Dávid si pripásal jeho meč na jeho šaty a chcel ísť, lebo ešte nebol zkúsil. Ale potom riekol Dávid Saulovi: Nemohol by som v tom ísť, lebo som neprivykol na to. A tak to složil Dávid so seba.
40
Ale vzal svoju palicu do svojej ruky a vybral si päť hladkých kameňov z potoka a vložil ich medzi pastierske náčinie, ktoré mal, a do kabely, a svoj prak si vzal do svojej ruky a tak sa blížil k Filištínovi.
41
A išiel aj Filištín a blížil sa pozvoľna Dávidovi, a muž, ktorý niesol jeho veľký štít, išiel pred ním.
42
Keď potom pozrel Filištín a uvidel Dávida, pohŕdol ním, pretože bol iba mládenček, rumenný a krásnej postavy.
43
A Filištín povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš ku mne s palicami? A Filištín zlorečil Dávidovi svojimi bohmi.
44
A taktiež povedal Filištín Dávidovi: Nože poď ku mne, a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!
45
Na to riekol Dávid Filištínovi: Ty ideš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina Zástupov, v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal.
46
Dneská ťa vydá Hospodin do mojej ruky, a zabijem ťa a zotnem tvoju hlavu s teba a dnes vydám mŕtve telá tábora Filištínov nebeským vtákom a zemským šelmám, a tak zvedia, celá zem, že má Izrael Boha.
47
A zvie i celé toto shromaždenie, že nie mečom ani kopijou zachraňuje Hospodin, pretože boj je Hospodinov, a vydá vás do našej ruky.
48
A stalo sa, keď potom povstal Filištín, išiel a blížil sa proti Dávidovi, poponáhľal sa Dávid a bežal smerom proti vojsku nepriateľa, oproti Filištínovi.
49
A v tom siahol Dávid svojou rukou do kapsy a vyňal ztade kameň a hodiac ho prakom uderil Filištína do čela tak, že kameň zaviazol do jeho čela, a padol na svoju tvár na zem.
50
A tak premohol Dávid Filištína prakom a kameňom a uderiac Filištína zabil ho, keď aj nemal Dávid v ruke meča.
51
A Dávid pobehol a postavil sa k Filištínovi, vzal jeho meč, vytiahol ho z jeho pošvy a zabil ho a odťal ním jeho hlavu. A keď videli Filištíni, že zomrel ich najsilnejší, utekali.
52
A mužovia Izraelovi a Júdovi povstali, kričali a honili Filištínov až potiaľ, kde prijdeš do doliny, až ku bránam Ekróna. A tak padali ranení z Filištínov po ceste Šáraim a tak až po Gát a až po Ekrón.
53
Keď sa potom navrátili synovia Izraelovi od prenasledovania Filištínov, ktorých tuho stíhali, zrabovali ich tábor.
54
A Dávid vzal hlavu Filištínovu a doniesol ju do Jeruzalema a jeho zbraň složil vo svojom stáne.
55
A keď videl Saul Dávida, keď išiel von proti Filištínovi, povedal Abnerovi, veliteľovi vojska: Čí je ten mládenec, Abner? A Abner odpovedal: Ako že žije tvoja duša, kráľu, neviem.
56
A kráľ povedal: Spýtaj sa ty, čí je to šuhaj.
57
Keď sa potom navracoval Dávid od zabitia Filištína, pojal ho Abner a doviedol ho pred Saula. A hlavu Filištínovu držal vo svojej ruke.
58
A Saul mu povedal: Čí si ty syn, mládenče? A Dávid odpovedal: Syn tvojho služobníka Izaiho Betlehemského.
