1
Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol:
2
Či azda množstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, že muž hojných rtov nebude spravedlivý.
3
Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil,
4
a hovoríš: Moja náuka, je čistá, a vraj som čistý, Bože, v tvojich očiach.
5
Ale oj, aby prehovoril Bôh a aby otvoril proti tebe svoje rty!
6
Vtedy by ti oznámil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúžil vskutku a vedz, že ti Bôh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti.
7
Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho?
8
Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš?
9
Miera toho dlhšia ako zem a širšia ako more. -
10
Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?
11
Lebo on zná ničomných ľudí márnych a vidí neprávosť a nepozoroval by?
12
A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka!
13
Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestrieš svoje ruky k nemu,
14
- jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť -
15
áno, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť;
16
lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly,
17
a tvoj pozemský život nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bolo tma, bude jako ráno.
18
A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne
19
a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár.
20
Ale oči bezbožných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše.
