1
Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu.
2
Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.
3
Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.
4
Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.
5
Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!
6
Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!
7
Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?
8
Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?
9
Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?
10
Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.
11
Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?
12
Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.
13
Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.
14
Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?
15
Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.
16
Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.
17
Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!
18
Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.
19
Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.
20
Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
21
Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!
22
A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.
23
Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!
24
Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?
25
Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?
26
Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.
27
Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.
28
Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.