1
Zase odpovedal Job a riekol:
2
Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.
3
Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?
4
I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!
5
Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -
6
Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?
7
Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu
8
a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.
9
Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.
10
Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
11
Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.
12
Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.
13
Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.
14
Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.
15
Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.
16
Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.
17
Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.
18
Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!
19
I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.
20
Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.
21
Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!
22
Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.
