1
Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
2
Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom
3
karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?
4
K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.
5
Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.
6
Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.
7
Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?
8
Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?
9
Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?
10
I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.
11
Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?
12
Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,
13
že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?
14
Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?
15
Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!
16
A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.
17
Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,
18
to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.
19
Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.
20
Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.
21
Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.
22
Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.
23
Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy.
24
Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja.
25
Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.
26
Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.
27
Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.
28
A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.
29
Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi.
30
Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.
31
Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.
32
Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.
33
Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.
34
Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru.
35
Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.
