1
A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.
2
A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.
3
Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,
4
ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.
5
Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,
6
takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.
7
Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,
8
synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.
9
A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.
10
Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,
11
pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.
12
Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.
13
Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.
14
Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.
15
Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.
16
A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.
17
Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.
18
Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.
19
Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.
20
Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.
21
Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.
22
Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.
23
Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.
24
Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.
25
Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.
26
Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.
27
Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.
28
Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.
29
Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.
30
Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.
31
A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.
