1
A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
2
Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!
3
Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!
4
Jako som bol za dní svojej jasene ( Hojnosti a sily ), kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;
5
kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;
6
kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;
7
keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!
8
Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.
9
Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;
10
hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.
11
Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.
12
Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.
13
Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.
14
Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.
15
Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.
16
Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.
17
Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.
18
A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.
19
Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.
20
Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.
21
Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.
22
Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;
23
očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.
24
Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.
25
Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.
