1
Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;
2
železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.
3
Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.
4
Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.
5
Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.
6
Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,
7
chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;
8
nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.
9
Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;
10
rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;
11
hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo.
12
Ale kde sa najde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
13
Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.
14
Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.
15
Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.
16
Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.
17
Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.
18
Nespomína sa koral a kryštál, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.
19
Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.
20
A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
21
Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
22
Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.
23
Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.
24
Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.
25
Keď robil vetru váhu a meral vody mierou
26
robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,
27
vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.
28
A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.
